Pohľad do histórie

Štefanovce ležia v Šarišskej vrchovine, v údolí severného prítoku Veľkej Svinky, v nadmorskej výške okolo 580 m. Šľachtic Merše, vlastník panstva Sviňa, a budúci šoltýs Mikuláš Šindliar v roku 1331 uzavreli dohodu o založení dediny, ktorá mala ležať medzi chotárom Štefanoviec a pohorím Branisko, oddeľujúcim Šarišskú stolicu od Spišskej. Z obsahu listiny je zrejmé, že Štefanovce jestvovali už pred rokom 1331.

V písomnostiach zo 14. storočia sa vyskytujú zväčša pod nemecko – maďarským názvom Stephanwagasa, z 15. – 16. pod maďarským názvom Istwanwagasa. Z oboch je zrejmé, že dedinu založili usadlíci podľa zákupného práva spolu so šoltýsom Štefanom. Je pozoruhodné, že maďarský názov zo 14. storočia obsahuje slovenské meno Štefan a nie maďarskú formu István. Z toho možno usudzovať, že šoltýs Štefan bol slovenského pôvodu. Oba názvy vyvinuli a používali zemepáni. Slovenský názov sa do písomností dostal až neskôr. Založenie štefanovského sídliska možno predpokladať v dvadsiatych rokoch 14. storočia. V Štefanovciach postavili včasnogotický kostol, pravdepodobne v druhej štvrtine 14. storočia. V 18. storočí ho zbúrali a na jeho pôdoryse postavili nový.

Dedina vznikla na majetku Sviňa. Jeho majetkovou súčasťou zostala aj v nasledujúcich storočiach a zväčša vo vlastníctve zemanov Meršeovcov zo Svine. Sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 17 port, takže Štefanovce boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 6, 4 resp.3 port, pričom v roku 1567 tu hospodárilo 10 domácností – z nich jedna na celej, štyri na polovičných a päť na štvrtinových usadlostiach. V tých rokoch tu boli 4, 5 a žiadna želiarska rodina. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo z desiatich obývaných poddanských domov. Pravda bol tu aj kostol, fara a možno aj škola.

Po úbytku a schudobnení sedliakov zmenšilo sa aj sídlisko. Koncom 16. storočia boli Štefanovce malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.

Zdroj: Ferdinand Uličný - Dejiny osídlenia Šariša